Cesty - zrkadlo spoločnosti 5

Autor: Peter Nováček | 5.2.2013 o 13:25 | (upravené 26.2.2013 o 17:17) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  35x

  Na našich cestách sa zrkadlí spoločenská, politická aj ekonomická situácia ako v obrovskom zrkadle. Stačí mať otvorené oči a uši a netreba žiadnych sociológov ani prognostikov aby človek vedel, kde Slovensko je a kam sa uberá.

 

Prvou kapitolou je technický stav slovenských ciest: preťažené cesty v okolí Bratislavy a väčších miest, poloprázdne až prázdne cesty na východe a na juhu Slovenska ukazujú, kde je aká zamestnanosť a krásne to korešponduje s tým, kde koľko % získal najskôr Mečiar a potom Fico. Neopravené výtlky na cestách zas ukazujú, ako vyzerá majetok, o ktorý sa stará štát alebo obce za peniaze, vyzbierané od občanov. Keby peniaze, získané výberom cestnej dane, DPH za nákup motorových vozidiel, spotrebnej dane za pohonné hmoty a peniaze vybraté od vodičov na pokutách ostávali na stavbu a údržbu ciest, boli by slovenské cesty zlaté.

Druhou kapitolou je to, čo sa po našich cestách vozí. Ale to je spoločná záležitosť celej Európy aj Ameriky: Miesto toho, aby sa investovalo pár peňazí do modernizácie komplexne vybudovanej železničnej siete, túto sme nechali schátrať a miesto toho sme investovali ťažké miliardy do výstavby diaľnic. Tieto diaľnice ďalej nechávame devastovať 30 a viac tonovými vagónmi, riadenými primitívmi, ktorí na túto činnosť nemusia mať žiadne, ani len základné vzdelanie.

Málokto vie, že na Slovensku ešte v 90-tych rokoch minulého storočia nebolo žiadne územie vzdialené 30 a viac km od železnice a až 80 % územnia nebolo vzdialené viac ako 20 km.

Treťou kapitolou je to, kto po našich cestách jazdí: Jednou vetou by sa dalo povedať, že keby hlúposť kvitla, naše cesty by boli jedna obrovská ružová záhrada. Veď čo to je, ak nie hlúposť, tie pondelnajšie a piatkové návaly na vjazde a výjazde do a z Bratislavy. Svoloč zo sedlácka volí ficka, potom nemá robotu, lebo hnusní kapitalisti radšej zbalia svoje firmy, než by zamestnávali tĺkov voliacich vládu, ktorá im šliape po krku a potom sa valí v státisícoch do Bratislavy a oberá o prácu Bratislavčanov. To je prvá, základná hlúposť, ktorú vidno na našich cestách. Potom je tu druhá hlúposť, a to sú tí, ktorí jazdia rýchlo a porušujú predpisy. Za prvé tým nedosiahnu žiadnu alebo len minimálnu úsporu času, pretože pri preplnených cestách rýchlosť jazdy na určitom úseku je rovná rýchlosti jazdy najpomalšieho vozidla na tomto úseku. Za druhé, ak by ste sa týchto rýchlikov spýtali, či podporujú islamských teroristov, či podporujú ruských okupantov (nech sa na mňa nikto nehnevá, ale pre mňa budú Rusi vždy okupanti), či podporujú nadnárodné ropné spoločnosti a či podporujú fickovu vládu, väčšina z nich by na všetky otázky odpovedala nie. A predsa svojou rýchlou jazdou zvyšujú spotrebu svojich áut, platia viac za pohonné hmoty, vyššiu spotrebnú daň a prípadne aj viac pokút a tým vlastne podporujú tých, ktorých podporovať nechcú. A čo je to, ak nie hlúposť? A tretia hlúposť je to, ako si vodiči nechajú skákať po hlavách od takzvaných zodpovedných a za 23 rokov od revolúcie si nedokázali založiť nejakú organizáciu, ktorá by hájila ich záujmy proti svojvôli štátnych orgánov. Chcete príklady? Najmarkantnejší je spôsob kontroly dialničných nálepiek: Policajti odstavia na dialnici jeden pruh, v druhom znížia rýchlosť na rýchlosť chôdze a vizuálne kontrolujú, či máte platnú nálepku. Pritom každý šofér, ktorý aspoň raz išiel po dialnici vie, že akékoľvek spomalenie na dialnici vyvoláva kolízne situácie. Na Slovensku máme troch mediálne známych takzvaných dopravných expertov: Martina Palescha z rádia Viva, Tomáša Novotného zo Sme a Jozefa Drahovského. Ani jeden z nich tento nebezpečný spôsob kontroly nálepiek verejne nekritizoval. Pritom toto je jasný dôkaz toho, že pre slovenskú vládu je cennejších 50 € za dialničnú nálepku než ľudské životy. Ďalším príkladom bol vjazd do Bratislavy z Rakúska cez Berg. Keď sa zišlo z Viedenskej cesty na diaľnicu z Budapešti, nikde nebol označený začiatok obce. Keďže v tom čase platil zákon, ktorý hovoril, že obec je zastavané územie označené dopravnými značkami začiatok obce a koniec obce, Bratislava v tom čase teda nebola obec a policajti nemali pokutovať vodičov za rýchlosť, pokiaľ nejazdili viac než deväťdesiatkou. Ak takéto pokuty v tom čase policajti udelili, mali ich vodičom vrátiť. A takýchto príkladov by som mohol napísať aj 4 takéto blogy. Ak by takáto organizácia na ochranu motoristov vznikla, ako prvý cieľ by si mala dať prijatie zákona, aby peniaze vyzbierané na pokutách išli na právnu ochranu motoristov a nie do štátneho rozpočtu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?